Je to sviatok alebo nie je? Je správne sláviť? Sme dnes ešte na niečo vôbec hrdí? Dnes spomeniem a zajtra si odkaz doby odložím do poličky s budíkom nastaveným na budúci rok? Pravdepodobne väčšina ľudí áno. Však samotné SNP je diskutabilné.
Máme chuť riešiť tých zopár živých Dávidov, ktorí šli proti Goliášovi menom fašizmus. Čo mali dostávať a nedostali. Ako sa majú zle a ako sa mohli mať lepšie. Iní zase opačne. Načo, prečo a vlastne kvôli čomu by sa mali mať lepšie ako ostatní. A čo hovoria oni? Väčšinou, že nič nechcú. Oni to nerobili z populizmu. Robili to pre niečo iné. To čo dnes chápe príliš málo ľudí aby mali chuť o tom rozprávať.
Urobili chyby. A možno nie. Nechceli byť súčasťou mašinérie zla. Chceli slobodu. Spätná analýza je vždy ľahšia ako operatívne riešenia v konkrétnych situáciách. Neviem si predstaviť, či by som dokázal sedieť a prizerať sa na toľké zverstvá. Taktiež neviem či by som mal odvahu sa im priamo postaviť. Poznám pár ľudí čo prežili hrôzy vojny. Len pre tých ľudí hovorím SNP áno.
A možno nejde ani tak o SNP ako o všetko. Popravde mám dojem, že každý sviatok v tejto republike je pre väčšinu len balzam na dušu. Balzam v podobe voľného dňa skrývajúci nádej, že dátum pripadne na jeden z pracovných dní. Lebo na spomienky ostáva čas čoraz menej a menej ľuďom.