Niekedy mám naozaj chuť na niečo kyslé. Ale však načo si kupovať citróny či ocot. Stačí tak z recesie sa ísť pobaviť na pár frázach. Len za kým. A ešteže sa vždy niekto nájde kto ma povzbudí v tom, že sú nejaké tie reči aj o mne. A to potom hneď preberieme aj iných. Zmyselné zanietenie o rozhovor o iných chybách. Ale pozor! Nikdy ale nikdy o svojich. Náhodou si pokaziť náladu len kvôli sebakritike je zbytočné. Aj keď spomenúť sem tam nejakú zanedbateľnú chybičku je v poriadku. Aby sme vyzerali dokonale, aj keď sa hovorí, že nik nie je dokonalí. A vlastne aj to je zle. Zbytočne vytŕčať z davu je samovražda.
Niekedy mám chuť na niečo extra kyslé. Ale to ma naozaj stojí aj dosť námahy aj trošku odhodlania. Musím sa vydať na cestu za ľuďmi, z ktorých vyžaruje ozajstná nenávisť voči mne. Ale tak inak ma milujú a majú radi. Teda myslia si, že to dobre hrajú. Veľmi srdečné rozhovory aj keď cez zuby ale sú. Aj sa zasmejeme aj sa porozprávame a dozviem sa aký som vlastne v pohode človek. V podstate mám aj kyslé a aj dobrú náladu. Aj keď to nie je veľmi správne ale keď mňa tá irónia tak baví. A v podstate aj môjmu psíkovi hovorím: „ aj ty si len človek“ .
To kyslé ale tak často nemusíme ani hľadať. Ono si nájde nás. Aj to divadlo často ponúka predstavenia mimo budov. Octové obklady na miestach kde ich netreba sa ponúkajú samé. Skôr z pocitu ako z ľútosti mám častejšie chuť na sladké. Aspoň zatiaľ sa mi darí z octu urobiť si jahodový sirup. A občas aj malinový. Len sa zdá, že niekedy tá moc má chuť odísť preč so slovami : „ je to na mňa až veľmi kyslé“ .