Marek Repiský
ako sme radi začali hovoriť a málo tvoriť
Ja, ty, človek, ľudia, spoločnosť, svet, a zrazu pád do spodných vôd a neznámych tmavých jaskýň. Márnivosť slov, ktoré si mohli nájsť aj úrodnejšiu pôdu, alebo z tých útrob nemuseli ani uzrieť svetlo sveta. Nehovor, že to nepoznáš. Počuješ ruch a blížiš sa, jemne načúvaš, veď hluchý nie si už dávno. Už si tam. A zrazu ticho. Všetko stíchne a po pár trápnych sekundách zaznejú frázy na záchranu viery, že my sme tí dobrí a všetko riešime priamo. Ach malí hlupáci. Hlupáci bez kúsku pre vás drahej odvahy, odvahy pre čistú rieku vzťahov.