krutá každodenná vráska

Autor: Marek Repiský | 6.9.2012 o 23:53 | Karma článku: 4,99 | Prečítané:  376x

Hladný po objavovaní lúk, kvitnúcich kvetov a smädný po štebotaní vtákov. Hľadajúci niečo malé, čo by dokázalo zaplniť tú veľkú prázdnotu v srdci, či niekde v neurčitej časti môjho ja. Nik nikdy nevedel kde presne hľadať. Ba čo viac,  pokúsiť sa len spýtať, chcelo veľkú odvahu. A odpovede boli aj tak neurčité ako kvapky dažďa. Preto som vďaka tebe často zmokol. Často som sa pýtal prečo ťa chcem spoznať. Veď toľkí plakali kvôli tebe až som si myslel, že som blázon keď ťa hľadám. Síce asi kvôli tomu, že plakali ma to lákalo. Neveril som im, že by si bola schopná trhať srdcia a hádzať ich divokým démonom. A možno aj pre tých pár šťastných hlupákov, ktorým si sa nechala celá po celý život. Ja dnes už vážne neviem.

Tak som sa túlal tými krásnymi lúkami kde si ma motala vôňami. Dávala malé dávky šťastia a potom si privolala víchricu. Spočiatku som ti veril ale našťastie som stihol včas pochopiť tvoj zmysel pre humor. Síce trošku zvrátený ale tak je tvoj. Nebudem sa s tebou hádať, že je to trošku drsné. A vlastne si slávna a tým sa to moc nevyčíta. Bodaj by si aj nebola. Všetci o tebe píšu, veď aj ja, každý o tebe spieva, alebo sa o to snaží, a vlastne si ústrednou témou dejín a ľudských životov. Môžeš si dovoliť také tie žartíky. Veď ti predsa aj tak nikdy nie si na vine.

Potom vieš urobiť taký krásny sek. Zahniezdiš a tešíš sa ako ťa rozmaznávajú. Znovu motáš vôňami a pridáš aj motýle. Si štedrá. Niekedy dáš takú slabšiu búrku aby si si zachovala tvár. Alebo aby si si niečo dokázala. Ty vieš. No a potom to všetko zrazu necháš na tých ľudí. Ty si len sadneš, ľahneš, prechádzaš sa a prizeráš. Prizeráš ako kto s tebou naloží. Kto si ťa ako váži a či si tu alebo tam ešte vôbec potrebná.

Ty ale neznesieš byť nepotrebná. Si predsa slávna. Veru nastane niekedy taká situácia, že ľudia ťa akosi častejšie začnú vynechávať. Najskôr pri raňajkách. To ešte znesieš, ty si rada pospíš. Potom aj cez deň. Tomu sa čuduješ, veď si dala slnku nový rozmer. Príde večer a vtedy zistíš, že už ani tam ťa nechcú. A v noci si už poradia aj bez teba.

Ako si to dopadla milá láska. Toľko si sa snažila, toľko si stratila zase raz času. Poď! Pozbieraj sa! Vstaň! Choď tam a motaj vône, púšťaj motýle. Veď čo ak práve ty môžeš zato, že ti už neveria. Ty si si z nich robila žarty, ty si ich lynčovala svojimi víchricami. Ty a len ty. A ty hovoríš, že je to už zbytočné. Teraz ti vraj už neuveria...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?