je to to čo sme chceli alebo to o čom sme snívali

Autor: Marek Repiský | 12.8.2012 o 23:22 | Karma článku: 9,09 | Prečítané:  501x

Všetci boli spokojní. Mali sociálne istoty. Všetci pracovali a dostali byty. Niekto si aj niečo ukradol. Nikoho to netrápilo, kým to nebolo veľmi „okaté“. Matka, menom Rusko nás milovala a my sme milovali ju. Nádherný vzťah. Dokonalosť, ktorú nebolo možno opísať. Honosná vrchnosť, honosné oslavy, honosný socializmus. My jeden národ, my bratia, my šťastní jednoduchí pracujúci ľudia. Len pár slobodomyseľných ľudí bolo treba upratať. Západ bol zlý a vy, či mi  najlepší. Ten Karlov odkaz- „ toto nie je to čo ste chceli“. Asi viem, čo tým myslel.

Píšem len z rozprávania starších, skúsenejších niekedy možno aj múdrejších ľudí. Ako moja profesorka zo strednej školy. Rozprávala o tej nádhernej eufórii, ktorú zažívali po revolúcii. S každým sa len tak rozprávali. Tešili sa, že slobodu naplno využijú. Tešili sa, že ju dosiahli. Aj pán taxikár o tom rád rozprával. A mnoho ďalších ľudí. Je vôbec možné, že to všetko tak rýchlo vyprchalo?

Asi áno. A kvôli ničomu inému ako kvôli nám. Štát tvoria ľudia ako more tvoria kvapky. Hlúposť však? Ja viem. Len tak skúsim sa vsadiť do tej doby. Chcem niečo viac ako len pracovať. Chcem byť slobodný, mať viac ako spoločné názory. Chcem byť osobnosť a kritizovať čo sa mi nepáči. Hlavne chcem premýšľať. Tvoriť. Viesť otvorenú diskusiu.

Vtedy to až tak ľahké vraj nebolo. U nás RND u Čechov Karel Kryl. A samozrejme mnoho ďalších. Ťažkosti a ťažkosti nám robila tá naša myseľ.  Teda vám. Ja som tam nebol. Mne skôr robí ťažkosti teraz. Môžeme všetko a vlastne nemôžeme nič. Hlúpe však. Riešime peniaze lebo bez nich to nejde. Stredná trieda už skoro neexistuje. A samotná frustrácia je ako zhubný nádor. Dej našej politickej scény nás tiež veľmi nepovzbudí. Pohľad na väčšinu rómskych rodín v nás budí nenávisť. Najsmutnejšie je , že často k nim prirovnávame aj tých, ktorých sme volili. A už aj mňa prestáva baviť obhajoba- že to bola predsa naša voľba a medzi cigánmi sú správni ľudia.

Máme alebo nemáme čo sme chceli? Postupne alebo potupne začneme pociťovať hanbu za tento štát a utečieme preč? Sám neviem obhájiť čo je lepšie. Bojovať alebo radšej ísť kým nebude neskoro. Ale zahodiť boj po pár rokoch by asi bola zbabelosť. Alebo nie ?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?