dekadencia úsudkov a kritiky

Autor: Marek Repiský | 8.7.2012 o 22:57 | Karma článku: 7,85 | Prečítané:  347x

Som nespokojný občan. Pijem pivo, nečítam, teda ak iba bulvár, rád pozerám reality show a vadí mi svet v ktorom žijem. Kritizujem všetko a všetkých, bezpochyby sa pokladám za človeka, ktorý ma plnú hrsť riešení. Len ako hovorím, nemám peniaze na to aby som to zmenil. A vlastne čo by som mohol tam sú silnejší a nik by ma nepočúval. Tak som rád, že môžem kritizovať s vami, áno s vami čo viete to čo ja a vaša chuť zmeniť niečo je taká veľká ako tá moja.

Ovládnuť a vyhrať voľby. Koľko práce a odhodlania stojí za tým? Ja to neviem. A možno ani niektorí z vás. Ale to je úplne jedno. Všeobecný názor za vyše dvadsať rokov republiky je o kradnutí, o nič nerobení a zneužívaní verejných financií. V inej sfére máme zase problémy iného charakteru. V show biznise máme plné ústa opitých umelcov a zle oblečených celebrít. A cirkev ani netreba rozoberať tá sa pomaly rozoberie aj sama.

Pár svetlých zábleskov vďaka Štúrovi, Štefánikovi či Dubčekovi. Svetové mená ako Karol Wojtyla, Mahátma Gándhí dnes už sú len spomienkou. Teraz tu máme pár svetlých zábleskov z obchodných domov či z billboardov. Nevadí sme určite šťastnejší. Komplexy zalepí nejaká vďačná téma na tričko úspešného človeka alebo rovno na všetkých úspešných ľudí. A samozrejme téma „ako sa žije zle“.

Prečo už dnes nie je toľko zdravo hrdých ľudí na svoju krajinu. Neberiem do úvahy extrémnu pravicu, ktorá má niekedy problémy pochopiť hranicu násilia. Ľudia bohužiaľ stratili nielen identitu ku krajine ale hlavne identitu svoju. Pri otázke-„ kto si“ odpovedajú len plecia. Čo ťa napĺňa a aké sú tvoje sny.  Odpovede sú často také neurčité, že sa začínam potápať s nimi. Ale prečo potom majú odvahu kritizovať? Zmeniť svet bez ideálov a snov? Je to len divadlo, za ktorým stojí niečo viac. Možno je to strach obraňujúci sa beznádejou. Absolútna nechuť a lenivosť urobiť niečo. Kedy sme prestali čítať a začali pozerať na polonahých ľudí a ich hlúposť? Kedy sme prestali so všetkým tým čo nám dávalo hrdosť povedať som človek?

Bezhlavo urážať, kričať, kritizovať každú oblasť. Kultúra, politika, školstvo... . Kto má to právo? Ja určite nie. Ešte som neskúsil to zmeniť. Koľký ste začali aspoň trošku reálne uvažovať nad cestou, ktorá vás dovedie do ohniska problému. Tam kde by ste reálne mohli niečo zmeniť. Skúsili ste? Ak nie jednoznačne nemáte právo. Právo kričať.  Právo kritizovať tých, ktorí tú odvahu nabrali, aj keď občas sa stalo, že to zbabrali. Možno niekde na začiatku tam ideály boli a určite nie malé a zlé.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?