Ty si na to nepamätáš (v lepších prípadoch ti ani nepovedia... sú radi úprimní, to je dobre...). Vtedy ešte nie. Možno keď ťa prvý krát pobozkala, a možno aj to si nepamätáš. Áno vtedy, keď nie vtedy nie nie určite.
Toľko spomienok, že dni my nestačia aby som si spomenul. Spomenul kedy som tak mohol začať s touto fraškou. Áno priatelia s fraškou, ktorá mala niekedy aspoň ako takú účasť. Dnes sú to len samé spomienky a epitafy.
Boli sme opitý a trošku sme si otvorili myseľ? Alebo vtedy na druhý deň keď sme znovu ostali sami?
... neviem ale bol to pekný pocit. Asi krajší ako prvé telesné šťastie (samozrejme lásku sem pliesť nebudeme). Iba jednoducho ochutnať skúsiť a ostane ti to. Jedinečné dnes už možno trošku smiešne. No predstaviť si život bez toho? Odpoveď je jednoznačná. Radšej smrť !!!
Tak kedy sme dokázali otvoriť tie dvere, dvere nekonečných možností? Kedy sme si uvedomili podstatu? Homo sapiens sapiens?
Určite to mohlo byť skôr asi som nebol pripravený. Alebo som nechcel vidieť? Je to jedno so rád, že ho mám. Vlastne, že ťa mám( konečne sme si potykali).
Moje slobodné, vaše slobodné premýšľanie. Pre mňa rozum či myseľ, možno pre vás tiež. Ale pre mnohých stále len nepochopený pojem spojení písmen abecedy....
